Káva rastie na rastline zvanej kávovník. Ten sa pestuje zo semien (z klíčkov). Tie sa nechávajú v šecialnej nádobe približne rok, pokým sa nepresadia na plantáže. Od vysadenia do voľného prostredia až po zber prejdú 2 roky. Kávovník kvitne počas troch dní a podobá sa jazmínu a celkom príjemne vonia. Za pol roka sa zo zárodku plodu vyvinú červené bobule, ktoré obsahujú semená kávovníku. Pracovníci zbierajú len tie červené bobule a zelené sa nechávajú ešte dozrieť. K tomu istému kríku sa vracajú aj 5 krát počas troch mesiacov a priebežne trhajú dozreté bobule. Zberači sa snažia trhať bobule tak, aby na 100 červených dali do košíka maximálne 2 zelené. Nazbierané bobule sa vysýpajú do vriec a nakladajú na nákladné autá. Do koša sa zmestia 2 kilogramy kávových zŕn, čo stačí na prípravu 200 šálok kávy. Čím sú bobule čerstvejšie, tým má káva lepšiu chuť a kvalitu. Preto sa skoro ráno na plantážiach zbiera, aby okolo obeda už bola káva pripravená na spracovanie vo vodnom mlyne, kde sa dopravuje nákladnými autami. Tam sa bobule oplachujú vo vode a pomocou špirálového prepravníku (niečo ako v bežnom mlynčeku na mäso) dostanú až k vylupovaču semien, ktorý z nich odstráni šupku a dužinu. Bobule sa pritláčajú medzi stenu vylupovača a rotujúci valec a tak sú z nich vytlačené semená. Vtedy sú ešte svetlej farby. Z vylupovača plávajú po vode k dvom ďalším rotujúcim valcom. Tie oddeľujú zrná od tvrdých bobulí, ktoré sa dostali cez vylupovač. Potom sa semená luhujú vo vode. Z vody vznikne hustá sladká látka (prezýva sa aj med). Premývajú sa dovtedy, pokiaľ sa pracovníci uistia, že zrnká sa už nelepia. Následne sa zrnká presýpajú do sušiaceho kontajneru. Tá kvalitnejšia káva sa suší o niečo klasickejšie. Robotníci ich rozsypú po ploche na slnku. Následne ich 4 dni prehrabujú. V noci ich tiež nechávajú von, aby sa ich chuť lepšie koncentrovala.
Keď už sú zrnká suché, putujú do mlecieho zariadenia. Vo vnútri sú zbavené škrupinky, ktorá sa podobá pergamenu. Proces sušenia kávy je však u každého výrobcu trošku iný. A každý výrobca ho drží v prísnom utajení. Pri tomto procese treba dávať pozor, aby káva nepáchla octom. To by znamenalo, že káva nebola dobre sušená a zrnká kvasia. Potom putujú na akýsi trasiaci sa stôl, kde sa utriasaním triedia do troch skupín podľa hmotnosti. Najťažšie zrnká sú označované ako prvá trieda. Potom sa káva plní do vriec. Jedno vrece musí vážiť presne 69kg. Aj v tejto časti sú ešte zrnká svetlo zelené.
Káva môže mať až 800 rôznych chutí (pre porovnanie víno má 400). Pražením sa znižuje obsah kofeínu. Pre espresso sa napríklad používajú najdlhšie pražené zrnká. Preto majú aj najmenej kofeínu. Typická chuť espressa preto spočíva v dôkladnom pražení.
Zrnká sa nasypú do miešača, z ktorého ďalej putujú do pražiaceho prístroja. Tam sú vystavené teplote 180°C. Počas tohto procesu sa v zrnkách spaľuje olej. Tejto teplote sú zrnká vystavené po dobu 18 - 20 minút. Počas praženie sú pravidelne kontrolované. Keď sa zrnká dopražia, sú ochladené prúdom vody. Následne sa nasypú do kontajnerov, kde sú ochladzované už len prúdom vzduchu. Práve pri pražení menia zrnká farbu od zelenej až po hnedú, niekedy čiernu. Potom prídu na rad ochutnávači, Pripravia si 20 šálok rovnako namletej kávy a odhaľujú možné nedostatky. Oni rozhodnú, aké zloženie zrniečok bude potrebné k tomu, aby vznikla dokonalá káva.
V továrni sa miešajú rôzne druhy zrniek. ktoré smerujú do mlynčeka. Tam sú namleté na požadovanú hrubosť. Po tomto kroku sa už káva balí. Je dôležité, aby sa káva balila ešte teplá. To je preto, aby sa zachovala sviežosť. Pri balení je nahradený kyslík dusíkom, aby sa káva neskazila. Potom sa sáčky s kávou naposledy vážía.
Nakoniec už ostáva len distribúcia k spotrebiteľovi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára